sama v klinike

no a za tieto dva tyzdne zodpovednosti v klinike sedim konecne a pisem nieco pre vas moji mili.
takze mala som za tento tyzden aj minuly strasne zaujimave pripady, niektore mi dalo riadne zabrat.
napriklad minuly tyzden sme boli opat s miguelom, zubarom, sami, ked on musel odist do livingston a tak som si povedala, ze mali sme uz dve pohotovosti a pacientov som stabilizovala a cely cas to bolo strasne plne, tak som si povedala,ze horsie uz nemoze byt.
no a zrazu prisiel jeden pan, ze ci niekto moze ist k nim domov, pretoze jeho manzelka ze potrebuje pomoc.
no a tak som sa rozhodla ist, pobalila vsetko dolezite, infuzku, katetre, glukomer, teplomer, tlakomer, stetoskop, ...kedze ma tam hodili clnom a bolo to blizko, tak som nemala obavy opustit na tu chvilku kliniku. no a ked som prisla tam, tak to bola hroza.
proste ta mlada pani lezala takmer v bezvedomi v posteli, okolo nej placuci krdel ludi a tak som rychlo zistovala pricinu, no a zistila som ze je diabeticka typu jedna a tri dni nejedla a nepila len dostavala insulin od svojho manzela. situacia strasna, tak som sa snazila jej pichnut venflon, ale uz bola tak strasne centralizovana,ze sa mi to nepodarilo. cukor bol tiez velmi vysoky a no proste cele to vyzeralo velmi zle. tak som sa rozhodla to skusit s nemocnicou, rychlo som sa vratila do projektu, schytila reneho, co je nas vodic najrychlejsieho motoroveho clna a uz sme upalovali do puerto barrios.
bolo mi z toho zle, hlavne som bola zufala z toho, ze som jej nemohla dat ten sprosty venflon, ale ked som neskor hovorila s mojimi kolegami, juliom a rafaelom ,co je novy lekar pre tie dedinky okolo, tak uznali, ze som viac nemohla spravit.
no a stihli sme to do puerto barrios, v pristave uz nas cakala sanitka a tak som ju odovzdala do ruk nemocnice. no a cela zrujnovana som sa vratila spat a o dva dni moja pacientka zkonala v nemocnici, pretoze jej neposkytli patricnu starostlivost.
to sa tu stava casto, ze ked sa jedna o osobu, ktora nehovori spanielsky, tak sa nic nerobi a nechaju ju na pospas osudu.
bolo mi z toho strasne, hlavne ked som si vypocula, co uz vsetko sa v tej nemocnici udialo.
a c tychto chvilach by som si zelala, aby som vedela viac, aby som mohla vykonat viac ., aby nasi pacienti v tychto situaciach nemuseli byt transportovany do nemocnice.
momentalne si neviem vobec predstavit ake to je byt v europe.dnes som sa tak nad tym zamyslala, pretoze tu ma uz skoro kazdy pozna a jednaju so mnou s takou uctou a respektom a strasne priatelsky. takze si uzijeme vzdy kopec srandy.napriklad tento tyzden bol tiez dost drsny, pracovala som az do vecera kazdy den v klinike a znervoznoval ma jeden moj pacient ktoreho mam a mam pocit,ze ma hiv ale skor ako sme ho mohli otestovat, kedze test mame v projekte, tak odisiel domov. totiz mal varicelly po celom tele, nieco take som nikdy este nevidela.no a vcera bola pohotovost a tak som si pobalila rucksack a sme isli az takmer k belize na mori nasim rychlym motorovym clnom pre jednu rodiacu pacientku, no ale nedalo sa nam ist az k dedinke, tak sme kotvili na mori a cakali kym ju rodina k nam dopravy na kanoe, to bola strasna makacka. no a potom som ju za jazdy vysetrila a kedze mala kontrakcie uz viac ako 24 hodin, tak som sa rozhodla ist s nou rovno do nemocnice.skoda, uz som sa tesila na porod, hlavne mala som vsetko v batohu.a zajtra ked zvladnem vstat, tak ma vyzdvihne o 5.30 rano team co ide ockovat k hraniciam z belize do jednej horskej dedinky. to je strasne namahave, pretoze niekedy je to turistika 3h len tam so vsetkym liekmi, ockovacimi latkami pre takych 200 ludi a krabicami a tym vsetkym a prichadzaju spat najskor o 19h vecer, vcera o 22h.tak chceme ist im pomoct no a potom tradicne ideme tancovat a v nedelu sme pozvane do totz biyal, co je dedinka na takej malej riecke, byva tam maria, z ktorou som pracovala pred jej porodom a tak ju chceme ist pozriet a prenocovat.ono je tu taky jednoduchy svet.napriklad tento tyzden prisli zubari bez hranic a ja som sa tesila, ze nam pomozu v tych dedinkach a oni sa vcera zobrali a ze im sa tu nepaci a ze idu prec, pretoze si predstavovali,ze indiani budu vychadzat z jungle a stat hodiny pred dentalnou lodou, len aby videli kanadskeho zubara. je to strasna urazka pre tento uzasny narod a hlavne nechcu pomoct, pri tom su tu na to. len chceli sa vyvazat nasimi clnmi a to je vsetko.dnes spime u jedneho kamarata, ktory nam nechal kluce, aby sme nemuseli spat v nasej restauracii na zemi, hahahahahaeste pikoska, prasklo nam nase drevene male kanoe, ale stale sa da s tym clnkovat a tak sme vcera isli na veceru do finca tatin tri, ja som sedela v prostriedku a vyhadzovala vodu s kanoe, aby sme sa nepotopili a to sme este prepravovali so sebou knihy na citanie vo vakuovej taske, kebyze sa prevratime. no okolite clny sa isli popukat od smiechu.
spanielcina je uz v pohode, hovorim vsetko, co chcem povedat a tak sa velmi tesim. mala by som sa naucit aj cielene nejake nove slovicka,ale som celkom spokojna.a mam mobil, nevydrzala som to a hlavne ked som mnohokrat v klinike sama a potrebujem nieco vediet alebo zorganizovat cln, tak je to lepsie.takze: predvolba guatemaly, co neviema potom 57858430
kto ma chce pocut.
prajem vam vsetkym krasny vikend.