ahojte moji mili,
nahadzam sa v mojom poslednom tyzdni v projekte a rozhodla som sa nespat, len aby som nezmeskala nieco dolezite, stretnutie, vyhlad, ...
je toho tak vela, co som chcela vidiet a podniknut a neviem sa spamatat, ze uz coskoro sa vratim spat do europy.
tieto tyzdne tu ubehli velmi velmi rychlo.
takze posledne dva tyzdne boli nadherne, videla som par novych dediniek, v jednej sa konal futbalovy zapas, co bola sranda, pretoze cez futbalove ihrisko behali svinky, ale chalani hrali velmi dobre. potom som ich samozrejme, ze prijala v klinike, kedze sa dost doranali a poudierali.
potom som mala opat par pohotovosti, ale nastastie vsetko nam dobre dopadlo.
hlavne co sa mi stalo...
totiz mam tu par velmi specialnych ludi, su obaja studenti, ale velmi zlati, jeden bol moj praktikant a tak som s nim vela zazila.
no a jednu noc, ked som konecne zaspala v tej horucave, tak zrazu prisiel martin z kliniky, ze je pohotovost, no a ked spim, tak reagujem skor podrazdene, tak som mu povedala, ze co je, no a on mi povedal, ze jeden student je v klinike a je s nim dost zle a potom povedal, ze joaquin, ten moj praktikant, ze tam je. no skoro som utekala do kliniky, prisla som tam a chudatko lezal tam v bolestiach, reagoval tiez velmi spomalene, najprv so mnou vobec nekomunikoval, tak som ho celeho checkla, aby mi nieco neuslo. no a potom som zkonstatovala, ze ma bolesti zaludka a to uz par dni a vracal a tak som sa rozhodla pre radikalnejsiu metodu a to injekcia do svalu. no dost sa branil, hlavne som sa ho aj opytala, ze martin mu moze pichnut ale on, ze da sa.
no tak nejak sme to zvladli a potom som s nim zostala a snazila sa vsemozne aby mu to rychlo ucinkovalo.
no a potom som uz ostatnych poslala spat a jeho som si nechala v klinike na pozorovanie.
ale kedze on je tak blizky mne, tak som nemohla ist spat a zostala pri jeho posteli az do rana.
nastastie vsetko dopadlo dobre a rano sa mohol vratit uz do svojej izby.
cely den som nad tym rozmyslala, ze nemala som este v rukach niekoho tak blizkeho, ze som musela konat ja sama, bez nejakej pomoci, napovedy. napriklad lukymu mama, raz privrela nechtiac prsty a chudatko tiez ho to bolelo, ale vedela som, ze nie je to nebezpecne a tak som to zvladla v pohode.
no to bolo na zamyslenie pre mna.
tento vikend sme boli v tikal a flores, co je na severovychode krajiny, no sranda cestovat, kazdy jeden spoj sme zmeskali kvoli jedlu, co bolo az neuveritelne. takze v noci sme sa tam az dostali a to v spoji, ze 4 hodiny statia, plny autobus a ziadna oficialna zastavka, ale nasiel sa jeden gentleman a ten ma posadil na jeho miesto a tak som si mohla vydychnut.
potom sme kazdu chvilu museli vystupit, pretoze policia kontrolovala, ci prenasame, nie drogy ale ovocie!!!!
no ale tikal bol nadherny, obrovske vysokanske pyramidy, nadherny dazdovy prales s velikymi opicami ktore skakali zo stromu na strom. papagaje lietali okolo.
nadhera.
vratili sme sa vcera v noci do projektu a dnes som klasicky pracovala, komunikovala s turistami, ktory prisli pozriet projekt a to bolo super, pretoze mali so sebou medikamenty a dokonca otoskop a oftalmoskop a mikroskop, takze som sa tesila ako male dieta, pretoze sme uz asi mesiac nemali otoskop, co sa pokazil.
neskor prisli chalani, co pracuju pre hiv aids program ako sasovia, to jest srandovnou formou naucit ludi prevencii a tak sme sa preobliekli za sasov, aj ja a spravili si pekne fotky.
a teraz som opat ako vzdy, v la buga mama a cakam na moju veceru, pretoze je den ucitelov a tak som tu dokonca aj ja, doktorka,ale co uz, hlavne je to jedlo.
hahahaha
no, pozdravujem vas vsetkych!!!!
tento tyzden to bude sama fiesta tu, kedze sa chcem poriadne rozlucit, hlavne s mojimi studentami.
majte sa mi krasne a leto patri nam.
cmuky cmuky
vsetkym mojim zlatym.
peti
Monday, June 25, 2007
Tuesday, June 12, 2007
cañon del sumidero v mexiku
steny vysoke takmer 1km, v rieke krokodily
waende 1km hoch, im fluss gab es auch ein krokodil
kolko je len farieb? wieviele farben gibt es?
tradicny trh podusiek a dek v mexiku, chiapas.
markt voll von farben in mexiko, chiapas.
Tuesday, June 5, 2007
chiapas v mexiku
ahojte,
mexiko bolo uzasne, uzasne, nenormalne cisto ked to clovek porovna s tymto tu a vsetko fungovalo, dokonca isli autobusy na cas.inac prave si pocuvam cechomor a pozerala som si fotky fs brezova, som ukazovala, ze kde som kedysi tancovala.
takze v stredu sme odisli podla planu, ako vzdy strasne neskoro, tu sa naozaj nic neda naplanovat.
potom sme v livingston cakali na sandina, toho riaditela skoly, u ktoreho sme raz stravili vikend, no je vacsia sranda v autobuse ak sa cestuje spolu. zatial si arrah dala spravit copiky, co z nej spravilo uplneho ultimativneho turistu. no a potom sa zacala nekonecna cesta.
najprv sme po polnoci prisli do guatemala city, zobrali rychlo taxika a rychlo sme sa dostali do nasej centraly, kde sme uz mali pripravene matrace na prespanie.
rano sme skoro odisli, kym sme nasli ten transport az po mexicke hranice nas to tiez stalo vela casu, na koniec sme uz o 9.30 opustali mesto, ked sa pokazil autobus a mohol len cuvat a tak sme niekam odcuvali a prisiel po nas druhy autobus a tak sme opusatli to strasne mesto az skoro o 12h. no a potom v tom strasnom horku sme prezivali zapchy, esteze maju tak vymakany system, ze vzdy niekto nastupi do busu a predava tortilli s maskom alebo so zeleninou, olupane ovocie, pitie a vsetko stoji takmer normalne, takze zlovek sa nemusi trapit zhananim jedla.
po prestupovani sme to uz tak dobre nevideli, kedze ua zacinala byt tma a my sme est ln dve hodiny od hranic.
no a ked sme uz konecne prisli po ceste co sme styria sa tlacili na sedadle, zavreli hranice.
tu sa nam prihovorila strasne zlata 16 rocna babenka z rodu quiche, krasne oblecena, ci potrebujeme pomoc. my ze jasne, no tak nas zobrala do lacneho hotela, potom na chutnu veceru a super sme si pokecali, i ked ja som mala zapalene ucho a vela som toho teda nepocula. potom nas zobrala na mexicku stranu, to len tak sme podliezli zavory ako vsetci, pretoze na druhej strane tiez bol trh. ale v pohode.
strasne fajn, aj rano ked sme uz konecne prekracovali hranice sme ju opat stretli.
hranice boli problematicke ako vzdy, pretoze sme na guatemalskej strane zistili, lepsie povedane, oficieri zistili, ze sme ilegalne v guatemale, pretoze nam nedali peciatku, ako sme sa vratili z hondurasu, tak sme sa zacali smiat, ze co sa stalo, a oni, ze no musime zostat v guatemale uz navzdy a my, ze vask by sme aj rady a ze sa nam tu muzi pacia. no a peciatka uz bola na svete aj bez uplatku.
konecne sme sa prepracovali az do san cristobal, kde sme sa ubytovali v tak krasnom hosteli, dorm, ale tak krasna. styl domu stary spanielsky kolonialny, vsade farby, farby, mohli sme pouzivat vsetko, co sme chceli, kuchynu, terasu, zahradu, no proste skoro ako doma sa clovek tam mohol citit a tak nas plan, ze zostat tam len na par dni, sa rychlo zmenil a tak sme tam ostali cely cas.
a odtial sme robili vylety.
majitel toho celeho, mexican 32 rocny, velmi rychlo sa zacal snazit aby sme mali specialne zazitky z chiapas a tak hned druhu noc sme isli tancovat. no pobehali sme statne vela clubov, kde sa tancovalo od salsy a vsetkych latinskoamerickych tancov az po house. vyjasili sme sa statne, hlavne alvaro, majitel toho hotela bol kedysi profesionalny tanecnik salsy a tak to bola radost tancovat.
ale san cristobal nebol len o tom.
san cristobal ako aj cele chiapas je miesto farieb, ja som mohla cele dni sediet na trhu a pozorovat tych ludi, indogenne kmene v tomto regione sa obliekaju velmi farebne a nosia farebne masle vo vlasoch az po pas, atd. krasa a hlavne vela veci predavaju za celkom dobre veci a tak si clovek co to moze zaobstarat na pamiatku.
takze vela casu sme stravili v tomto krasnom meste, behanim po uliciach, chodenim vecer na koncerty atd.
zasli sme aj do dediniek na blizku, kde sme v jednom kostole zazreli ceremoniu mayov, kde palili vsetko mozne aj cocacolu, to by bola reklama pre nich. no proste vyhananie zlych duchov sa tiez moze takto uskutocnit.
potom jeden cely den sme stravili cestovanim do palenque, co su ruiny pyramid mayov, niektore su ale este stale velmi vysoke a clovek sa tam ledva vystvera po tych nekonecnych schodoch.
potom sme navstivili aj nadherne vodopady na blizku. cele to sme spravili za jeden den, co moj zaludok stalo vela namahy, pretoze sme spravili vyskovy rozdiel takych 2500m, pretoze san cristobal sa nachadza vo vyske 2200 metrov a palenque na 90m, a 5 hodin sme cestovali serpentinami a uzuckymi cestickami.
takze cele vystavene sme sa vratili, ale druhy den sme sa uz stverali na kopec nad san cristobalom vo vyske 2800m, co bola docela sranda, pretoze sme sem tam neverili, ze kam ideme, kedze sme isli priamo hore.
ale nas guide, alvaro s kamaratom talianom fabiom nas ubezpecovali, ze tam raz dojdeme, takze v pohode.
posledny den sme navstivili canon sumidero. krasa, krasa.
rieka, skoro ako nasa tu a skaly takmer 1km vysoke, kolme, dych vyrazajuce. zazreli sme na stromoch opice, vo vode krokodila, no proste priroda ako sa patri.
do hotela sme sa vratili velmi blaznivo, co tu moc nebudem rozpisovat, hahahaha, oklukov 150km, staci povedat, ze sme chceli vyskusat, ako sa stopuje v chiapas a stopuje sa veselo, sofer vas zoberie vzdy aj ked ide niekam inam, len aby mal spolocnost, takze sme sa ocitli este dalej ako sme boli, v comitan, v meste v noci, ani autobusa tam uz nebolo, co sme sa zhrozili , pretoze rano sme odchadzali uz do guatemaly a dalsi den arrah uz odlietala.
takze ten chudak pan, co nas zobral, tak nam zaplatil taxika do nasho mesta, co vyslo len 20 dolarov, vsehovsudy a este nas pozval aj na veceru. v jeho aute sme pocuvali same krestanske pesnicky, takze nech ziju krestania ako on na celom svete.
no a vratili sme sa do otela o pol jednej v noci a ako by bolo inak ako sa rozlucit poriadne s mexikom a tak sme s nasim hostitelom otvorili tequilu a pozerali nejaku mexicku komediu az kym neprisiel autobus.
ked to zhrniem, chiapas sa mi velmi velmi pacilo. odporucam, hlavne kvoli tym farbam.
no o chvilu zase vypnu prud, tak sa idem pobrat, este rychlo najst baterku, skor nez sa na mna vrhnu vsetky ropuchy a komare a potkany a pavuky...
pozdravujem tak vzdialeny svet casu odtialto opat z dzungle.
asi sa pytate, ze kde sa podela moja tuzba posledny mesiac tu cestovat. tak poviem, ze necitim sa ako turista a je mi luto opustit mojich kamaratov, tak som sa rozhodla zostat tu a pomahat aj nadalej a cez vikendy nieco cestovat nablizku, co je toho aj tak viac nez dost a hlavne tam sa normalny turista ani nedostane.
takze na buduci vikend sa kona dufam dufam, tikal pyramidy a nadherne mestecko flores.
majte sa krasne moji mili.
mexiko bolo uzasne, uzasne, nenormalne cisto ked to clovek porovna s tymto tu a vsetko fungovalo, dokonca isli autobusy na cas.inac prave si pocuvam cechomor a pozerala som si fotky fs brezova, som ukazovala, ze kde som kedysi tancovala.
takze v stredu sme odisli podla planu, ako vzdy strasne neskoro, tu sa naozaj nic neda naplanovat.
potom sme v livingston cakali na sandina, toho riaditela skoly, u ktoreho sme raz stravili vikend, no je vacsia sranda v autobuse ak sa cestuje spolu. zatial si arrah dala spravit copiky, co z nej spravilo uplneho ultimativneho turistu. no a potom sa zacala nekonecna cesta.
najprv sme po polnoci prisli do guatemala city, zobrali rychlo taxika a rychlo sme sa dostali do nasej centraly, kde sme uz mali pripravene matrace na prespanie.
rano sme skoro odisli, kym sme nasli ten transport az po mexicke hranice nas to tiez stalo vela casu, na koniec sme uz o 9.30 opustali mesto, ked sa pokazil autobus a mohol len cuvat a tak sme niekam odcuvali a prisiel po nas druhy autobus a tak sme opusatli to strasne mesto az skoro o 12h. no a potom v tom strasnom horku sme prezivali zapchy, esteze maju tak vymakany system, ze vzdy niekto nastupi do busu a predava tortilli s maskom alebo so zeleninou, olupane ovocie, pitie a vsetko stoji takmer normalne, takze zlovek sa nemusi trapit zhananim jedla.
po prestupovani sme to uz tak dobre nevideli, kedze ua zacinala byt tma a my sme est ln dve hodiny od hranic.
no a ked sme uz konecne prisli po ceste co sme styria sa tlacili na sedadle, zavreli hranice.
tu sa nam prihovorila strasne zlata 16 rocna babenka z rodu quiche, krasne oblecena, ci potrebujeme pomoc. my ze jasne, no tak nas zobrala do lacneho hotela, potom na chutnu veceru a super sme si pokecali, i ked ja som mala zapalene ucho a vela som toho teda nepocula. potom nas zobrala na mexicku stranu, to len tak sme podliezli zavory ako vsetci, pretoze na druhej strane tiez bol trh. ale v pohode.
strasne fajn, aj rano ked sme uz konecne prekracovali hranice sme ju opat stretli.
hranice boli problematicke ako vzdy, pretoze sme na guatemalskej strane zistili, lepsie povedane, oficieri zistili, ze sme ilegalne v guatemale, pretoze nam nedali peciatku, ako sme sa vratili z hondurasu, tak sme sa zacali smiat, ze co sa stalo, a oni, ze no musime zostat v guatemale uz navzdy a my, ze vask by sme aj rady a ze sa nam tu muzi pacia. no a peciatka uz bola na svete aj bez uplatku.
konecne sme sa prepracovali az do san cristobal, kde sme sa ubytovali v tak krasnom hosteli, dorm, ale tak krasna. styl domu stary spanielsky kolonialny, vsade farby, farby, mohli sme pouzivat vsetko, co sme chceli, kuchynu, terasu, zahradu, no proste skoro ako doma sa clovek tam mohol citit a tak nas plan, ze zostat tam len na par dni, sa rychlo zmenil a tak sme tam ostali cely cas.
a odtial sme robili vylety.
majitel toho celeho, mexican 32 rocny, velmi rychlo sa zacal snazit aby sme mali specialne zazitky z chiapas a tak hned druhu noc sme isli tancovat. no pobehali sme statne vela clubov, kde sa tancovalo od salsy a vsetkych latinskoamerickych tancov az po house. vyjasili sme sa statne, hlavne alvaro, majitel toho hotela bol kedysi profesionalny tanecnik salsy a tak to bola radost tancovat.
ale san cristobal nebol len o tom.
san cristobal ako aj cele chiapas je miesto farieb, ja som mohla cele dni sediet na trhu a pozorovat tych ludi, indogenne kmene v tomto regione sa obliekaju velmi farebne a nosia farebne masle vo vlasoch az po pas, atd. krasa a hlavne vela veci predavaju za celkom dobre veci a tak si clovek co to moze zaobstarat na pamiatku.
takze vela casu sme stravili v tomto krasnom meste, behanim po uliciach, chodenim vecer na koncerty atd.
zasli sme aj do dediniek na blizku, kde sme v jednom kostole zazreli ceremoniu mayov, kde palili vsetko mozne aj cocacolu, to by bola reklama pre nich. no proste vyhananie zlych duchov sa tiez moze takto uskutocnit.
potom jeden cely den sme stravili cestovanim do palenque, co su ruiny pyramid mayov, niektore su ale este stale velmi vysoke a clovek sa tam ledva vystvera po tych nekonecnych schodoch.
potom sme navstivili aj nadherne vodopady na blizku. cele to sme spravili za jeden den, co moj zaludok stalo vela namahy, pretoze sme spravili vyskovy rozdiel takych 2500m, pretoze san cristobal sa nachadza vo vyske 2200 metrov a palenque na 90m, a 5 hodin sme cestovali serpentinami a uzuckymi cestickami.
takze cele vystavene sme sa vratili, ale druhy den sme sa uz stverali na kopec nad san cristobalom vo vyske 2800m, co bola docela sranda, pretoze sme sem tam neverili, ze kam ideme, kedze sme isli priamo hore.
ale nas guide, alvaro s kamaratom talianom fabiom nas ubezpecovali, ze tam raz dojdeme, takze v pohode.
posledny den sme navstivili canon sumidero. krasa, krasa.
rieka, skoro ako nasa tu a skaly takmer 1km vysoke, kolme, dych vyrazajuce. zazreli sme na stromoch opice, vo vode krokodila, no proste priroda ako sa patri.
do hotela sme sa vratili velmi blaznivo, co tu moc nebudem rozpisovat, hahahaha, oklukov 150km, staci povedat, ze sme chceli vyskusat, ako sa stopuje v chiapas a stopuje sa veselo, sofer vas zoberie vzdy aj ked ide niekam inam, len aby mal spolocnost, takze sme sa ocitli este dalej ako sme boli, v comitan, v meste v noci, ani autobusa tam uz nebolo, co sme sa zhrozili , pretoze rano sme odchadzali uz do guatemaly a dalsi den arrah uz odlietala.
takze ten chudak pan, co nas zobral, tak nam zaplatil taxika do nasho mesta, co vyslo len 20 dolarov, vsehovsudy a este nas pozval aj na veceru. v jeho aute sme pocuvali same krestanske pesnicky, takze nech ziju krestania ako on na celom svete.
no a vratili sme sa do otela o pol jednej v noci a ako by bolo inak ako sa rozlucit poriadne s mexikom a tak sme s nasim hostitelom otvorili tequilu a pozerali nejaku mexicku komediu az kym neprisiel autobus.
ked to zhrniem, chiapas sa mi velmi velmi pacilo. odporucam, hlavne kvoli tym farbam.
no o chvilu zase vypnu prud, tak sa idem pobrat, este rychlo najst baterku, skor nez sa na mna vrhnu vsetky ropuchy a komare a potkany a pavuky...
pozdravujem tak vzdialeny svet casu odtialto opat z dzungle.
asi sa pytate, ze kde sa podela moja tuzba posledny mesiac tu cestovat. tak poviem, ze necitim sa ako turista a je mi luto opustit mojich kamaratov, tak som sa rozhodla zostat tu a pomahat aj nadalej a cez vikendy nieco cestovat nablizku, co je toho aj tak viac nez dost a hlavne tam sa normalny turista ani nedostane.
takze na buduci vikend sa kona dufam dufam, tikal pyramidy a nadherne mestecko flores.
majte sa krasne moji mili.
uz tri mesiace tu
ola moji zlati,
takze dnes uz piatok piatok a pred nami dufam, ze pekny den.dnes sme pozvane do finci el paraiso, carola administratorka nasej kliniky ma obrovsku farmu na jazere izabal a tak tam ideme. ma neuveritelne velky dom, az 9 spalni maju, maju 100 krav, vyse 100 koni, vlastnia aj tie vodopady s tymi horucimi pramenmi, kde som uz dvakrat bola.naposledy sme sa tam aj potapali a nasli sme jaskyne, kde sme ledva dychali ale bola to sranda a u sa tesim na tie africke tance, naucila som sa tancovat puntu, co je tanec dost horuci, clovek len trasie ritou ako moze a tou mojou, ako ju pomenovali ciernou, hahahaha, tak tou to vyzera dost dobre. a pravdepodobne budeme opat spolu so sandinom varit.plany su vzdy dobre, este sa trochu osupem s tych vyrazok a bude pohoda.inak som kukla stranku pohody, vow, kamaratka tu skoro odpadla, ze take dobre skupiny, hlavne ti brazilci, ona predtym zila v amazonii 4 mesiace, tak je to sranda ju tu mat. hlavne clovek prichadza na myslienky, ze portugalcina by bolo super naucit sa. hlavne kym mi to este pali a tiez potrebuju doktorov. takze asi po par mesiacoch zarobkovej cinnosti v bohatej krajine bielich by som sa najradsej vratila sem a vydala za mojho qek' chi suhaja cita sa to kekci, hahahahahahaha. viete, ze si vzdy tak trochu utahujem...
po vikende:
takze ja som tu este par dni a v stredu rano odchadzame do chiapas, to je juzne mexico, ideme do palenque, co su pyramidy maya a potom do san cristobal de las casas, co je kolonialne stare mesto vo vyske 2000m nieco obklopene uzasnou prirodou, riekami plne krokodilou a okolo behaju jaguare, tak sa velmi tesim. do projektu sa vratim takeho 3.6 a potom by som tu asi ostala a cestovala okolie po vikendoch, pretoze najviac takych atrakcii, co ma zaujimaju su nablizku a kedze ma to tu strasne moc bavi, tak by som tu chcela zostat a hlavne nebavi ma cestovat s turistami, mam ich plne zuby, ked pridu do kliniky, sme pre nich ako zoo.
ludia su tu stastnejsi s tym malom, co maju, nepotrebuju super auto, nepotrebuju sa ukazovat s tymi vecami, co maju .napriklad sme boli teraz cely vikend u caroly, ona je sefka kliniky a ma obrovsku fincu, co je nieco ako farma, nejakych sto koni, krav, su velmi bohata rodina a prijali nas ako keby sme boli ich rodina, nas krmili a boli sme jazdit na konoch, kupat sa v rieke, na turistike a vobec som necitila, ze by boli az taky bohaty. uplne jednoducho ziju a tak si navzajom pomahaju cela rodina.ten ich dom, no krasa, slamena strecha ako vzdy tu a ziadne okna, vsetko pootvarane, kedze tu nikdy nie je zima a nemaju tam ani komare, co je priam zazrak.
takze dnes uz piatok piatok a pred nami dufam, ze pekny den.dnes sme pozvane do finci el paraiso, carola administratorka nasej kliniky ma obrovsku farmu na jazere izabal a tak tam ideme. ma neuveritelne velky dom, az 9 spalni maju, maju 100 krav, vyse 100 koni, vlastnia aj tie vodopady s tymi horucimi pramenmi, kde som uz dvakrat bola.naposledy sme sa tam aj potapali a nasli sme jaskyne, kde sme ledva dychali ale bola to sranda a u sa tesim na tie africke tance, naucila som sa tancovat puntu, co je tanec dost horuci, clovek len trasie ritou ako moze a tou mojou, ako ju pomenovali ciernou, hahahaha, tak tou to vyzera dost dobre. a pravdepodobne budeme opat spolu so sandinom varit.plany su vzdy dobre, este sa trochu osupem s tych vyrazok a bude pohoda.inak som kukla stranku pohody, vow, kamaratka tu skoro odpadla, ze take dobre skupiny, hlavne ti brazilci, ona predtym zila v amazonii 4 mesiace, tak je to sranda ju tu mat. hlavne clovek prichadza na myslienky, ze portugalcina by bolo super naucit sa. hlavne kym mi to este pali a tiez potrebuju doktorov. takze asi po par mesiacoch zarobkovej cinnosti v bohatej krajine bielich by som sa najradsej vratila sem a vydala za mojho qek' chi suhaja cita sa to kekci, hahahahahahaha. viete, ze si vzdy tak trochu utahujem...
po vikende:
takze ja som tu este par dni a v stredu rano odchadzame do chiapas, to je juzne mexico, ideme do palenque, co su pyramidy maya a potom do san cristobal de las casas, co je kolonialne stare mesto vo vyske 2000m nieco obklopene uzasnou prirodou, riekami plne krokodilou a okolo behaju jaguare, tak sa velmi tesim. do projektu sa vratim takeho 3.6 a potom by som tu asi ostala a cestovala okolie po vikendoch, pretoze najviac takych atrakcii, co ma zaujimaju su nablizku a kedze ma to tu strasne moc bavi, tak by som tu chcela zostat a hlavne nebavi ma cestovat s turistami, mam ich plne zuby, ked pridu do kliniky, sme pre nich ako zoo.
ludia su tu stastnejsi s tym malom, co maju, nepotrebuju super auto, nepotrebuju sa ukazovat s tymi vecami, co maju .napriklad sme boli teraz cely vikend u caroly, ona je sefka kliniky a ma obrovsku fincu, co je nieco ako farma, nejakych sto koni, krav, su velmi bohata rodina a prijali nas ako keby sme boli ich rodina, nas krmili a boli sme jazdit na konoch, kupat sa v rieke, na turistike a vobec som necitila, ze by boli az taky bohaty. uplne jednoducho ziju a tak si navzajom pomahaju cela rodina.ten ich dom, no krasa, slamena strecha ako vzdy tu a ziadne okna, vsetko pootvarane, kedze tu nikdy nie je zima a nemaju tam ani komare, co je priam zazrak.
Subscribe to:
Posts (Atom)