chiapas v mexiku

ahojte,
mexiko bolo uzasne, uzasne, nenormalne cisto ked to clovek porovna s tymto tu a vsetko fungovalo, dokonca isli autobusy na cas.inac prave si pocuvam cechomor a pozerala som si fotky fs brezova, som ukazovala, ze kde som kedysi tancovala.
takze v stredu sme odisli podla planu, ako vzdy strasne neskoro, tu sa naozaj nic neda naplanovat.
potom sme v livingston cakali na sandina, toho riaditela skoly, u ktoreho sme raz stravili vikend, no je vacsia sranda v autobuse ak sa cestuje spolu. zatial si arrah dala spravit copiky, co z nej spravilo uplneho ultimativneho turistu. no a potom sa zacala nekonecna cesta.
najprv sme po polnoci prisli do guatemala city, zobrali rychlo taxika a rychlo sme sa dostali do nasej centraly, kde sme uz mali pripravene matrace na prespanie.
rano sme skoro odisli, kym sme nasli ten transport az po mexicke hranice nas to tiez stalo vela casu, na koniec sme uz o 9.30 opustali mesto, ked sa pokazil autobus a mohol len cuvat a tak sme niekam odcuvali a prisiel po nas druhy autobus a tak sme opusatli to strasne mesto az skoro o 12h. no a potom v tom strasnom horku sme prezivali zapchy, esteze maju tak vymakany system, ze vzdy niekto nastupi do busu a predava tortilli s maskom alebo so zeleninou, olupane ovocie, pitie a vsetko stoji takmer normalne, takze zlovek sa nemusi trapit zhananim jedla.
po prestupovani sme to uz tak dobre nevideli, kedze ua zacinala byt tma a my sme est ln dve hodiny od hranic.
no a ked sme uz konecne prisli po ceste co sme styria sa tlacili na sedadle, zavreli hranice.
tu sa nam prihovorila strasne zlata 16 rocna babenka z rodu quiche, krasne oblecena, ci potrebujeme pomoc. my ze jasne, no tak nas zobrala do lacneho hotela, potom na chutnu veceru a super sme si pokecali, i ked ja som mala zapalene ucho a vela som toho teda nepocula. potom nas zobrala na mexicku stranu, to len tak sme podliezli zavory ako vsetci, pretoze na druhej strane tiez bol trh. ale v pohode.
strasne fajn, aj rano ked sme uz konecne prekracovali hranice sme ju opat stretli.
hranice boli problematicke ako vzdy, pretoze sme na guatemalskej strane zistili, lepsie povedane, oficieri zistili, ze sme ilegalne v guatemale, pretoze nam nedali peciatku, ako sme sa vratili z hondurasu, tak sme sa zacali smiat, ze co sa stalo, a oni, ze no musime zostat v guatemale uz navzdy a my, ze vask by sme aj rady a ze sa nam tu muzi pacia. no a peciatka uz bola na svete aj bez uplatku.
konecne sme sa prepracovali az do san cristobal, kde sme sa ubytovali v tak krasnom hosteli, dorm, ale tak krasna. styl domu stary spanielsky kolonialny, vsade farby, farby, mohli sme pouzivat vsetko, co sme chceli, kuchynu, terasu, zahradu, no proste skoro ako doma sa clovek tam mohol citit a tak nas plan, ze zostat tam len na par dni, sa rychlo zmenil a tak sme tam ostali cely cas.
a odtial sme robili vylety.
majitel toho celeho, mexican 32 rocny, velmi rychlo sa zacal snazit aby sme mali specialne zazitky z chiapas a tak hned druhu noc sme isli tancovat. no pobehali sme statne vela clubov, kde sa tancovalo od salsy a vsetkych latinskoamerickych tancov az po house. vyjasili sme sa statne, hlavne alvaro, majitel toho hotela bol kedysi profesionalny tanecnik salsy a tak to bola radost tancovat.
ale san cristobal nebol len o tom.
san cristobal ako aj cele chiapas je miesto farieb, ja som mohla cele dni sediet na trhu a pozorovat tych ludi, indogenne kmene v tomto regione sa obliekaju velmi farebne a nosia farebne masle vo vlasoch az po pas, atd. krasa a hlavne vela veci predavaju za celkom dobre veci a tak si clovek co to moze zaobstarat na pamiatku.
takze vela casu sme stravili v tomto krasnom meste, behanim po uliciach, chodenim vecer na koncerty atd.
zasli sme aj do dediniek na blizku, kde sme v jednom kostole zazreli ceremoniu mayov, kde palili vsetko mozne aj cocacolu, to by bola reklama pre nich. no proste vyhananie zlych duchov sa tiez moze takto uskutocnit.
potom jeden cely den sme stravili cestovanim do palenque, co su ruiny pyramid mayov, niektore su ale este stale velmi vysoke a clovek sa tam ledva vystvera po tych nekonecnych schodoch.
potom sme navstivili aj nadherne vodopady na blizku. cele to sme spravili za jeden den, co moj zaludok stalo vela namahy, pretoze sme spravili vyskovy rozdiel takych 2500m, pretoze san cristobal sa nachadza vo vyske 2200 metrov a palenque na 90m, a 5 hodin sme cestovali serpentinami a uzuckymi cestickami.
takze cele vystavene sme sa vratili, ale druhy den sme sa uz stverali na kopec nad san cristobalom vo vyske 2800m, co bola docela sranda, pretoze sme sem tam neverili, ze kam ideme, kedze sme isli priamo hore.
ale nas guide, alvaro s kamaratom talianom fabiom nas ubezpecovali, ze tam raz dojdeme, takze v pohode.
posledny den sme navstivili canon sumidero. krasa, krasa.
rieka, skoro ako nasa tu a skaly takmer 1km vysoke, kolme, dych vyrazajuce. zazreli sme na stromoch opice, vo vode krokodila, no proste priroda ako sa patri.
do hotela sme sa vratili velmi blaznivo, co tu moc nebudem rozpisovat, hahahaha, oklukov 150km, staci povedat, ze sme chceli vyskusat, ako sa stopuje v chiapas a stopuje sa veselo, sofer vas zoberie vzdy aj ked ide niekam inam, len aby mal spolocnost, takze sme sa ocitli este dalej ako sme boli, v comitan, v meste v noci, ani autobusa tam uz nebolo, co sme sa zhrozili , pretoze rano sme odchadzali uz do guatemaly a dalsi den arrah uz odlietala.
takze ten chudak pan, co nas zobral, tak nam zaplatil taxika do nasho mesta, co vyslo len 20 dolarov, vsehovsudy a este nas pozval aj na veceru. v jeho aute sme pocuvali same krestanske pesnicky, takze nech ziju krestania ako on na celom svete.
no a vratili sme sa do otela o pol jednej v noci a ako by bolo inak ako sa rozlucit poriadne s mexikom a tak sme s nasim hostitelom otvorili tequilu a pozerali nejaku mexicku komediu az kym neprisiel autobus.
ked to zhrniem, chiapas sa mi velmi velmi pacilo. odporucam, hlavne kvoli tym farbam.
no o chvilu zase vypnu prud, tak sa idem pobrat, este rychlo najst baterku, skor nez sa na mna vrhnu vsetky ropuchy a komare a potkany a pavuky...
pozdravujem tak vzdialeny svet casu odtialto opat z dzungle.
asi sa pytate, ze kde sa podela moja tuzba posledny mesiac tu cestovat. tak poviem, ze necitim sa ako turista a je mi luto opustit mojich kamaratov, tak som sa rozhodla zostat tu a pomahat aj nadalej a cez vikendy nieco cestovat nablizku, co je toho aj tak viac nez dost a hlavne tam sa normalny turista ani nedostane.
takze na buduci vikend sa kona dufam dufam, tikal pyramidy a nadherne mestecko flores.
majte sa krasne moji mili.