svet maya kontra nas svet

ahojte moji mili,
takze prave sa opat snazim naladovat nejake fotky na net, aby ste ma opat videli.takze obliekam sa normalne, tradicne som sa uz davnejsie neobliekla, ale idem si kupit ich tradicne oblecenie, aby som mala na pamiatku. ale nie to,co je na fotke, kupim si suknu a bluzku ineho kmena, ktore sa mi paci viac.
som tu velmi stastna, asi je to tym, ze ani neviem kolkeho je, cas tu nehra rolu a clovek si vystaci s tak malom. napriklad som si tak zvykla na kupanie sa v rieke, ze ked sme po diskoteke boli cele mokre mohli sme sa okupat normalnym civilizovanym sposobom ,ale isli sme k moru a tam sme sa samponovali a holili, turisti zdesene kukali.
napriklad tu si nas svet nevedia predstavit, nemaju televizory a tak netuzia po blbostiach. alebo po veciach, ktore su pre zivot neni dolezite.napriklad sa nas pytali,ze ako je to v amerike. a otazky typu, ci je tam viac vtakov, alebo viac ovocia. no proste ako sme povedali, ze nie, tak nechapali, ze potom ako je mozne, ze ta krajina je taka bohata.clovek tu sa neciti sam, pretoze je tu kopec ludi, este stale funguju spolu tie dedinky.a nerobia si starosti z toho, ze nieco nepride na cas. uz mesiac cakame na medikamenty a este neprisli pritom sa kupili ale nikto si z toho nic nerobi. len cakame.niekto by sa uz zblaznil.napriklad mi je zle z turistov, ktory sem tam prijdu si nas odfotit ako v zoo, no a ohrnaju nosom, ked im povieme, ze su tu len latriny a alebo ze niekedy nemame pitnu vodu, tak ju filtrujeme atd.dokonca prisiel jeden chalan, ze tu chce strasne moc robit v klinike a potom bol taky, ze on fazule z ryzou nebude jest a nebude sa kupat v rieke a tak sme ho poslali kade lahsie.
napriklad predminuly vikend sme opat isli do livingston a ostalli sme u sandina, ktory ma 30 rokov a je riaditelom skol nasho proojektu. no a to sme prisli v sobotu poobede, sme mu len brnkli, ze kde je, no a on, ze na ceste s guatemala city, co je cesta 6 hodin, ale ze prijde o hodinu a ze mozme spolu varit. tak sme potom k nemu prisli a uz mal navarene, ryby v takej super mango omacke a ryza. no a on ma taky nadherny domcek, ma to tri izby, jeho, potom nieco ako obyvacka s kuchynou, terasa a izba pre hosti, hlavne pre dobrovolnikov.cele uzasne zariadene, je to taky zberatel, zbiera stare flase, ma napriklad flase z roku 1850, velmi mi to pripominalo domov. zbiera peniaze, proste vela veci, hlavne tych starych. po stenach ma batiky z afriky, vzdy mu niekto da nieco a tak ma. dom ma postaveny na mociari na takych obrovskych tyciach, a okolo same palmy a tak.vacsii dom si teraz ani neviem predstavit.
no a co robia proti smutku, neviem, asi ho beru tak ako prijde a odide, ako vela veci tu, napriklad aj smrt. proste je to osud.
navrat si zatial neviem predstavit, pritom buduci tyzden som kedysi planovala uz ist cestovat.
ale akosi teraz ked clovek tu vnima tych turistov uplne inak, tak nemam ani tak chut behat so vsetkymi s fotakom a presviedcat ludi, ze ja nie som turista v pravom slova zmysle, ale ze som doktorka, ktora tu dobrovolne pomaha.
to dobrovolnictvo je krasne, aspon doteraz po vsetkych mojich skusenostiach v praci, je toto moja najkrajsia skusenost. ked clovek pracuje den i noc mnohokrat, cez vikendy, kedze pohotovost si nevybera, ale predsa som sa tu nikdy necitila tak vycerpana alebo tak zdeprimovana ako mnohokrat v nasom uponahlanom svete.
je to naozaj zvlastne a clovek si zacne vazit take drobnosti ako kusok cokolady, mala som pred mesiacom a ten pocit si este stale pamatam.
je to krasne a vynimocne zit takyto zivot,myslim. a hlavne ked mi pridu do ambulancie mamicky ovesane detmi, tak tie deti vyzeraju tak spokojne, neplacu, ze by chceli novy gameboy alebo nejaku novu hracku. hraju sa v prirode a maju vystruzlikane pusky alebo nejake auticko a to si deli cela rodina.
co bol pre mna velmi silny okamih, bolo ako sme ockovali blizko livingston v miramar a vracali sme s jednou pani, ktora isla do puerto barrios so svojimi detmi do nemocnice. tak ten starsi tak drzal stisal svojho mladsieho brata a zakryval mu tvar, pretoze prazilo slnko.
to si prajem pre moje deti.
no po tych porodoch tu som cela nazhavena mat babo, len najprv by som sa mala poobzerat po vhodnom partnerovi.
hahahahahaha